Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


 

                                               Nervová sústava

 

Nervová sústava Čo je to nervový systém?

 

          Je to sústava orgánov zabezpečujúcich riadenie a integráciu celého organizmu. Prostredníctvom zmyslových orgánov a ostatných receptorov získava informácie a podnety z vonkajšieho a vnútorného prostredia. Vyhodnocuje a integruje ich a prostredníctvom ejektorov ( svaly, žľazy a jednotlivé orgány ) upravuje vnútorné prostredie a riadi činnosť organizmu a jeho častí.

 

Nervové bunky

 

          Aktívnymi časťami nervového systému sú milióny vzájomne prepojených nervových buniek nazývaných neuróny. Majú podobnú funkciu ako drôty v zložitom elektrickom prístroji: prijímajú vzruchy z jednej časti nervového systému a odosielajú ich do inej časti, kde sa môžu prenášať na ďalšie neuróny, alebo môžu vyvolať nejakú činnosť ( napr. kontrakciu svalových vláken ). Neuróny sa podľa funkcie delia na tri druhy :

• senzorické neuróny – vedú informáciu zo zmyslových orgánov do centrálneho nervového systému

• spojené neuróny – ( interneuróny ) spracúvajú prijatú informáciu

• motorické neuróny – sú iniciátormi vôľou riadenej a od vôle nezávislej činnosti Zloženie neurónu.

 

          Neuróny majú rozličný tvar a veľkosť, ale základné zloženie majú všetky rovnaké. Tak ako ostatné bunky, aj neuróny majú jadro alebo centrum, ktoré je uložené v približne guľatej časti neurónu nazývanej telo. Z tela neurónu vystupuje množstvo jemných rozvetvených výbežkov. Nazývajú sa dendrity. Z tela bunky vystupujú vystupuje samostatný dlhý výbežok – Axón, hlavné vodivé vlákno nervu. Axón sa na konci rozdeľuje na množstvo ramien, z ktorých každé je zakončené drobnými uzlíkmi. Každý koncový uzlík je v tesnej blízkosti, ale nie v priamom kontakte s dendritom iného neurónu. Cez medzeru, ktorá sa nazýva synapsa, sa vzruchy prenášajú chemickými látkami – prenášačmi nervových vzruchov. Každý neurón je obalený tenkou polo priepustnou stenou – neurónovou membránou, ktorá hrá dôležitú úlohu pri prenose vzruchov. Vzruchy sa začínajú vždy podráždením jedného alebo viacerých dendritov neurónu a sústreďujú sa v tele bunky.Obidva typy buniek spájajú, chránia a vyživujú neuróny a slúžia im ako opora.

 

Periférny nervový systém

 

          Hlavnými zložkami periférneho nervového systému ( ďalej PNS ) sú nervy, ktoré spájajú centrálny nervový systém so všetkými časťami tela, a gangliá, skupiny nervových buniek, ktoré sa nachádzajú na rôznych miestach nervového systému. Nerv je zväzok motorických a senzorických vláken, spolu sa spojivým tkanivom a krvnými cievami. Hlavné nervy, ktorých je 43, vznikajú vlastne v centrálnom nervovom systéme: 12 párov vystupuje z bazálnej časti mozgu (hlavné nervy) a 31 párov z miechy (miechové nervy). Hlavové nervy zásobujú najmä zmyslové orgány a svaly v hlave, hoci veľmi dôležitý hlavový nerv.

– blúdivý nerv (nervus vagus)

– zásobuje tráviace orgány, srdce a dýchacie cesty v pľúcach. Niektoré hlavové nervy, napr. očný nerv vedúci k oku, obsahuje len senzorické vlákna. Miechové nervy vystupujú v pravidelných odstupoch z miechy a obsahujú motorickú a senzorické vlákna. Zásobujú všetky oblasti tela od krku nadol. Každý miechový nerv je pripojený k mieche dvoma koreňmi, z ktorých jeden vedie motorické vlákna a druhý senzorické vlákna. Tesne za koreňmi sa motorické a senzorické vlákna spájajú a vytvárajú nerv, hoci pôsobia nezávisle od seba ako dva drôty v elektrickom kábli. ( Kým hlavové nervy sa tiež pripájajú k spodine mozgu koreňmi, senzorické a motorické vlákna tvoria oddelené nervy. ) V blízkosti miechy sa každý miechový nerv rozdeľuje na vetvy, a tie sa ďalej delia na menšie vetvy a vytvárajú sieť, ktorá sa rozbieha po celom tele. Senzorické a motorické vlákna sú súčasťou senzorických a motorických neurónov. Motorické a aj senzorické vlákna PNS sú najdlhšie vlákna práslušných neurónov. Napríklad motorické vlákno z neurónu v mieche môže viesť bez prerušenia až k svalu na nohe.

Periférny nervový systém má dva hlavné oddiely:

1. somatický nervový systém – je riadený našim vedomím

2. autonómny nervový systém – pracuje nezávisle od nášho vedomia Somatický nervový systém plní dvojakú úlohu. Prvou úlohou je zhromažďovanie informácií o vonkajšom svete zo zmyslových orgánov, ako sú oči, ktoré obsahujú špeciálne receptorové bunky. Vzruchy z týchto receptorov potom putujú do centrálneho nervového systému senzorickými nervovými vláknami. (konstrikciu).

          Sympatické nervy vedú do tej istej oblasti spôsobujú rozšírenie (dilatácia) dýchacích trubicových orgánov. Celý autonómny nervový systém je riadený oblasťou mozgu nazývanou hypotalamus (medzimozog), ktorý prijíma informácie o každej zmene, napr. v chemickom zložení tela. Periferný nervový systém pôsobí iba ako prenášač senzorických a motorických podnetov medzi centrálnym nervovým systémom a svalmi, žľazami a zmyslovými orgánmi tela. V skutočnosti nehrá nijakú úlohu pri analýze senzorických vzruchov alebo pri tvorbe motorických vzruchov. Obe tieto činnosti a mnohé ďalšie, sprievodné sa objavujú len v centrálnom nervovom systéme. Mozog a miecha vytvárajú ústredie nervového systému. Prijímajú onformácie prostredníctvom senzorických vláken zo zmyslových orgánov tela a anlyzujú, a potom vysielajú signály po motorických vláknach, ktoré vyvolávajú príslušnú reakciu vo svaloch a žľazách.

 

Miecha

 

 

          Miecha je valcovitý stĺpec nervového tkaniva dlhý približne 40 cm. Ktorý prechádz vnútrom chrbtice a vedie z mozgu k dolnej časti chrbta. Tvorí ju skupina neurónov a zväzky nervových vláken. Šedá hmota, ktorú tvoria zoskupenia nervových buniek, má v priereze tvar písmena H sa zadným a predným nervovým rohom ( protuberanciou ) v každej polovici. Predný roh tvoria motorické neuróny, zadný roh pozostáva z bunkových tiel vmedzerených a senzorických neurónov. Šedú hmotu obklopuje biela hmota. Táto biela hmota je rozdelená do troch stĺpcov a obsahuje vzostupné ( ascendentné ) a zostupné ( descendentné ) nervy, ktro= spájajú mozog a miechu s PNS v oboch smeroch. Descendentné nervy vedú motorické impulzy z mozgu do periferného nervového systému, kým ascendentné nervy usmerňujú senzorické impulzy do mozgu.

 

Funkcie miechy

 

 Miecha má dve hlavné funkcie:

          Prvá funkcia – spočíva v tom, že pôsobí ako dvojsmerný vodivý systém medzi mozgom a periferným nervovým systémom prostredníctvom senzorických a motorických neurónov, ktorých vlákna sa tiahnu v dlhých zväzkoch z rôznych častí mozgu. Tieto vlákna postupujú v rozličných vzdialenostiach miechou smerom nadol a na svojich koncoch – najďalej od mozgu – prichádzajú dod kontaktu s vláknami alebo bunkovými telami senzorických a motorických neurónov PNS. Podnety môžu prechádzať cez synapsy perifernými a miechovými neurónmi. Druhá funkcia – ovládanie jednoduchých reflexov. Vykonávajú to neuróny, ktorých vlákna vybiehávajú na krátku vzdialenosť nahor a nadol v mieche, a interneuróny, ktoré prenášajú podnety priamo priamo medzi senzorickými a motorickými neurónmi. Napríklad ak nedopatrením položíte ruku na horúcu platňum receptory v koži snímajúce bolesť odošlú podnet cez senzorické vlákna do miechy. Niektoré z týchto podnetov sa okamžite prenášajú neurónmi do motorických neurónov, ktoré riadia pohyb svalov ramena a ruky. Ruka sa rýchlo a automaticky odtiahne. Ďalšie podnety putujú miechou nahor a interneurónmi sa spájajú s motorickými neurónmi, ktoré riadia pohyby krku. Hlava sa automaticky otočí smerom k zdroju bolesti. Ďalšie podnety postupujú k mozgu a vyvolávajú pocit tepla a bolesti.

 

 Mozog 

 

         Mozog sa rozdeľuje na tri oblasti : zadný mozog, stredný mozog a predný mozog. Každá z týchto oblastí sa ďalej delí na samostatné časti, zložito pospájané s inými časťami mozgu, ktoré majú úplne odlišné funkcie. Najväčšou štruktérou zadného mozgu je mozoček ( cerebellum ). Je to oblasť, ktorá sa spája najmä s motorickou ( pohybovou ) činnosťou.

Vysiela vzruchy, ktoré vytvárajú neuvedomované pohyby svalov, čím sa udržiava vzpriamený postoj a rovnováha. Spolupracuje s motorickými oblasťami vo veľkom mozgu a koordinuje pohyby tela. Mozgový kmeň, ktorý sája mozog s miechou, tvorí časť zadného mozgu, celý stredný mozog a časť predného mozgu. V mozgovom kmeni sa všetky vstupujúce a vystupujúce podnety stretávajú a krížia, pretože ľavú stranu tela riadi pravá strana mozgu a opačne. Rôzne štruktúry v mozgovom kmeni, vrátane tých, ktoré sú známe ako predĺžená miecha a Varolov most ( pons Varoli ) v zadnom mozgu a sieťkovitá ( retikulárna ) formácia stredného mozgu ( niekedy sa označuje ako retikulárny aktivaťný systém ) riadia existenciu samostatného života. Ovládajú srdcový rytmus, krvný tlak, prehĺtanie, kašľanie, dýchanie a vedomie. Ovládanie hladiny vedomia je jednou z najdôležitejších mozgových funkcií. Retikulárna formácia triedi množstvo prichádzajúcich informácií a rozhoduje sa o tom, ktoré sú dostatočne dôležité na to, aby bol mozog v pohotovosti. Nervové dráhy z celého tela sa rozvetvujú do retikulárnej formácie a zásobujú ju neustálym prúdom elektrických signálov, ktoré vznikajú v nervových bunkách. V dôsledku tejto činnosti retikulárna formácia vzsiela signály do cieľových centier po celom mozgu, kde sa zhromažďujú, triedia a vybavujú. Ak táto hnacia sila klesá, alebo sa nedostaví, časť mozgu, známa ako mozgová kôra sa stáva nečinnou a človek upadá do bezvedomia.

 

Veľký mozog a hypotalamus

 

          Najväčšia časť celého mozgu je veľký mozog ( cerebrum ), ktorý je umiestnený v prednom mozgu. Veľký mozog je väčšmi vyvinutý i človeka ako u ostatných cicavcov a je nepostrádateľný pre myslenie, pamäť, vedomie a vyššiu duševnú činnosť. Sem odosielajú ostatné časti mozgu vstupné podnety na rozhodovanie. Veľký mozog je presne uprostred rozdelený na dve polovice, známe ako mozgové pologule ( hemisféry ). Na spodnej strane sú spojené hrubým zväzkom nervových vláken nazývaným svorníkové telo ( corpus callosum ). Hoci každá hemisféra je zrkadlovým obrazom druhej, majú úplne odlišné funkcie a spolupracujú prostredníctvom svorníkového telesa. V strede mozgových hemisfér sú sústredené oblasti šedej hmoty ( nervových buniek ), bazálne gangliá. Tieto bunky tvoria zložitý riadiaci systém koordinujúci svalovú činnosť, ktorá umožňuje telu vykonávať špecifické druhy pohybu voľne, nezávisle na vedomí. Takýto druh svalovej činnosti predstavuje napríklad pohyb rúk pri chôdzi, výraz tváre alebo postavenie končanín pred státím či chôdzou.

Podlôžko – hypotalamus ( časť medzimozgu ) leží na báze mozgu pod oboma mozgovými hemisférami. Nachádza sa priamo pod inou dôležitou štruktúrou predného mozgu, lôžkom – talamom, ktorý pôsobí ako telefónna ústredňa medzi miechou a mozgovými hemisférami. Hypotalamus je vlastne nahromadenie špecializovaných nervových centier, ktoré sa spájajú s ostatnými dôležitými oblasťami mozgu a s podmozgovou žľazou ( hypofýzou ). Táto oblasť mozgu kontroluje také dôležité činnosti, ako je jedenie, spánok a regulácia teploty. Je tiež úzko spätá s endokrinným ( hormonálnym ) systémom. Podlôžko ( hypotalamus ) sa nervový mi dráhami spája s okrajovým ( limbickým ) systémom, ktorý je zase úzko spätý s čuchovými centrami v mozgu. Táto mozgová oblasť sa spája s inými zmyslovými oblasťami – s oblasťami pre správanie a tvorbu pamäti.

 

Mozgová kôra

 

          Mozgová kôra je hrubá vrstva šedej hmoty, rozložená po vonkajšej strane veľkého mozgu. Táto časť mozgu sa u ľudí rozvinula tak vysoko, že sa na nej vytvorilo množstvo záhybov, aby sa zmestila dovnútra lebky. Neposkladaná má plochu 30x väčšiu, ako keď je poskladaná do záhybov. Medzi všetkými záhybmi sú veľmi hlboké brázdy, ktoré rozdeľujú kôru oboch oboch hemisfér na štyri oblasti nazývaného laloky. Každý lalok má jednu alebo viac špecifických funkcií. Spánkové ( temporálne ) laloky sú spojené so sluchom a čuchom, temenné ( parietálne ) laloky s hmatom a chuťou, záhlavové ( okcipitálne ) laloky so zrakom a čelové ( frontálne ) laloky s pohybom, rečou a zložitým myslením. Vnútri každého laloku sú špecifické časti, určené na prijímanie senzorických podnetov z jednej oblasti tela. Napríklad hmat má malú oblasť v temennom laloku, určenú len na vnemy vedúce z kolena, a veľkú oblasť pre palec na ruke. Je to tak preto, že oblasť palca je oveľa citlivejšia a významnejšia než oblasť kolena. Rovnaký princíp platí aj pre iné senzorické a motorické oblasti kôry. Informácie prijímané z piatich zmyslov – zraku, sluchu, hmatu, chuti a čuchu – sa analyzujú a spracúvajú v mozgovej kôre, takže v prípade potreby môžu na informáciu pôsobiť aj ostatné nervové systémy. Navyše predmotorické a motorické oblasti mozgovej kôry spolupracujú s ostatnými časťami centrálneho a PNS, aby navodili koordinované pohyby, životne dôležité pri každej vedomej činnosti, ktorú telo vykonáva.

 
Reklama