Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


                                                Pohybová sústava

 

Podľa funkcie rozoznávame v ľudskom tele:

1. priečne pruhované (kostrové) svaly

2. hladké svaly

3. srdcový sval (myokard)

 

Priečne pruhované svaly

 

          Kostrové svaly tvoria u mužov asi 36% a u žien 32% hmotnosti tela. Všetkých svalov je asi 600.

Základnou jednotkou kostrového svalstva sú aktínové (majú bielu farbu) a myozínové (majú červenú farbu) kontraktilné vlákna. Tieto vlákna sa spájajú do zväzkov nazývaných myofibrily. Medzi nimi sú v bunke zásoby glykogénu, a mitochondrie, ktoré za prítomnosti kyslíka získavajú spaľovaním glykogénu energiu. Myofibrily sa spájajú do ďalších zväzkov nazývaných svalové vlákna, čo sú vlastne mnohojadrové svalové bunky. Svalové vlákna sa ďalej združujú do svalových snopcov obalených spojivovým tkanivom. Malý sval môže tvoriť iba niekoľko snopcov vláken, kým objemné svaly, ako je najväčší sedací sval, tvoria stovky snopcov. Kostrové svaly sú výborne prekrvené a inervované motorickými nervami. Svaly sú tvorené z hrubšieho svalového bruška a užších úponov - šliach (tendo) - pomocou ktorých sa svaly pripájajú ku koži a ku kostiam a zabezpečujú tak pohyb (mimický, lokomočný, dýchací). Šľacha je tvorená z tuhého väziva a je mimoriadne odolná na ťah. Skôr sa pri námahe pretrhne sval ako šľacha v mieste spojenia s kosťou.

 

Mechanizmus kontrakcie

 

          Základnou vlastnosťou svalu je schopnosť kontrahovať sa a konať prácu. Pri svalovej kontrakcii dochádza k väzbe medzi aktínom a myozínom, ktoré sa navzájom do seba zasúvajú. Z myozínu vychádzajú smerom k aktínu priečne myozínové mostíky. Myozínové mostíky sú zakončené hlavicami, na ktoré sa viaže ATP zabezpečujúce energiu pre svalovú prácu. Vznikne komplex aktinomyozín a tým sa celé svalové vlákno skráti alebo napne. Reakcia medzi aktínom a myozínom je vratná a jej uskutočnenie závisí od prítomnosti ATP a iónov Ca2+. Chemická energia ATP sa premení na mechanickú a súčasne sa uvoľňuje teplo potrebné na udržiavanie stálej teploty tela.

          Primárnym podnetom pre svalovú kontrakciu je vzruch, ktorý sa vo forme nervového signálu šíri nervovými dráhami ústrednej nervovej sústavy (z mozgu a miechy). V každej svalovej bunke sa končí jedno svalové vlákno osobitným orgánom - nervovosvalovou platničkou, ktorá pracuje na princípe jednoduchého nervového spojenia. Celý súbor funkčného spojenia nervu so svalom sa nazýva motorická jednotka. Je to vlastne funkčný prvok pohybovej sústavy. Celý sval tvorí veľký počet takýchto motorických jednotiek.

1 | 2 | 3 ďalej Pri svalovej kontrakcii sa sval tvarovo mení. Môže sa skrátiť až na 65% pôvodnej dĺžky. Typy kontrakcie sú rôzne:

* izotonická kontrakcia - mení sa dĺžka svalu, ale napätie svalu zostáva rovnaké

* izometrická kontrakcia - mení sa napätie svalu, ale dĺžka svalu sa nemení

* auxotónia - mení sa dĺžka svalu aj jeho napätie .Podľa funkcie, akú sval vykonáva, rozoznávame:

* ohýbače (flexory)

* rozširovače (dilatátory)

* vystierače (extenzory) * priťahovače (adduktory)

* zvierače (sfinktory) * odťahovače (abduktory) .

Prehľad najdôležitejších svalov ľudského tela:

 

Svaly hlavy

 

          Tvoria dve funkčné skupiny: žuvacie a mimické svaly.

Žuvacie svaly majú za úlohu pohybovať sánkou. Patria k nim spánkový sval (musculus temporalis), žuvací sval (m. masseter) a dva krídlové svaly (m. pterygoidei).

Mimické svaly sa pripájajú na kožu tváre. Pri kontrakcii pohybujú kožou a dodávajú tvári výraz. Patria k nim očný kruhový sval (m. orbicularis oculi), ústny kruhový sval (m. orbicularis oris), trubačský sval (m. buccinator) a ďalšie menšie svaly.

 

Svaly krku

 

          Táto skupina svalov zabezpečuje úklony a predklony hlavy. Sú uložené do niekoľkých vrstiev. Najvýraznejšími sú pravý a ľavý kývač hlavy (m. sternocleidomastoideus).

 

Svaly hrudníku

 

          Sú tiež uložené vo vrstvách. Vonkajšia vrstva spája hornú končatinu s hrudníkom a vnútorná vrstva tvorí svaly steny hrudníka. K vonkajšej vrstve patria veľký prsný sval (m. pectoralis major), malý prsný sval (m. p. minor) a predný pílovitý sval (m. serratus anterior). Svaly steny hrudníka tvoria vonkajšie a vnútorné medzirebrové svaly (m. intercostales). Kontrakciou vonkajších medzirebrových svalov sa dvíhajú rebrá, sú to teda svaly vdychové. Vnútorné medzirebrové svaly sú výdychové, sťahujú rebrá na pôvodné miesto.

 

Svaly brucha

 

          Sú to ploché svaly, ktoré tvoria stenu brušnej dutiny. Patria k nim vonkajší a vnútorný šikmý sval brucha (m. obliquus abdominis externus, m. o. a. internus), priečny sval brucha (m. transversus) a priamy sval brucha (m. rectus abdominis).

 

Svaly chrbta

 

          Sú uložené v niekoľkých vrstvách pozdĺž chrbtice. Povrchovo sú uložené napr. lichobežníkový sval (m. trapezius) a najširší sval chrbta (m. latissimus dorsi). Pod ním sú uložené zadné pílovité svaly (m. serratus posterior).

 

Svaly hornej končatiny

 

          Sú veľmi početné a tvoria ich svaly ramena, svaly predlaktia a svaly ruky. K svalom ramena patria deltový sval (m. deltoideus), podlopatkový sval (m. subscapularis), dvojhlavý sval ramena (m. biceps brachii), trojhlavý sval ramena (m. triceps brachii). Medzi svaly predlaktia patria lakťový ohýbač zápästia (m. flexor carpi radialis), ramennovretenný sval (m. brachioradialis). Svaly ruky sú drobné a zabezpečujú presné pohyby prstov.

 

Svaly dolnej končatiny

 

          Umožňujú chôdzu. Tvoria ich štyri skupiny: bedrové svaly, stehnové svaly, svaly predkolenia, svaly nohy.

          Bedrové svaly zabezpečujú pohyb v bedrovom kĺbe. K nim patria bedrovodriekový sval (m. iliopsoas), najväčší sedací sval (m. glutaeus maximus), stredný sedací sval (m. glutaeus medius) a najmenší sedací sval (m. glutaeus minimus).

          Stehnové svaly zabezpečujú pohyb v kolennom a bedrovom kĺbe. K nim patria štvorhlavý sval stehna (m. quadriceps femoris), krajčírsky sval (m. sartorius), dvojhlavý sval stehna (m. biceps femoris), poloblanitý sval (m. semimembranosus) a pološľachovitý sval (m. semitendinosus).

          Svaly predkolenia pohybujú nohou a prstami. Patria k nim predný píšťalový sval (m. tibialis anterior), vystierače palca (m. extensor digitorum), trojhlavý sval lýtka (m. triceps surae). Trojhlavý sval lýtka sa pripája na pätovú kosť Achilovou šľachou.

 

Svaly nohy

 

          K nim patria svalové skupiny palca, malíčka a kĺbové svaly nohy. Zabezpečujú klenbu nohy.

 

Hladké svaly

 

          Hladké svalstvo sa skladá z buniek vretenovitého tvaru, ktoré nemajú zreteľnú povrchovú membránu, ale membrána sa tvorí okolo viacerých vláken. Vlákna sú vzájomne usporiadané do zväzkov. Sú ovládané autonómnymi nervami a rôznymi hormónmi, ich činnosť neovplyvňujeme vôľou. Spôsobujú zužovanie ciev, pohyby žalúdka a čriev - peristaltiku, ovládajú priesvit priedušiek, vyprázdňovanie močového mechúra, vytláčanie plodu z maternice. Hladké svaly sú i v dúhovke (zrenicový reflex), patrí sem i akomodačný sval, ktorý spôsobuje vyklenutie očnej šošovky. Sťahy hladkých svalov sú pomalšie, slabšie a vytrvalejšie ako kostrových svalov.

 

Srdcový sval

 

          Stavba srdcového svalu (myokard) je pri pozorovaní pod mikroskopom rovnaká ako u kostrového svalu, ale s tým rozdielom, že vlákna sú usporiadané priečne. Bunky myokardu obsahujú okrem svalového tkaniva aj vodivé bunky, ktoré zabezpečujú neustále sťahy srdca. Je to tzv. prevodový systém srdca. Srdcový sval sa vyznačuje nepretržitou prácou nezávislou od vôle človeka.

 
Reklama